gabika93.blog.pravda.sk

Vysoká miera nezamestnanosti je dlhodobo jedným z najväčších problémov slovenskej ekonomiky. V roku 2014 dosiahla podľa údajov Štatistického úradu úroveň 13,2 percent  a hoci medziročne klesla o jeden percentuálny bod, stále je vyššia než priemer Európskej únie. V posledných rokoch navyše bojujeme s novým, ale o to nebezpečnejším fenoménom – vysokou nezamestnanosťou absolventov stredných a vysokých škôl. Štatistika, ktorú pred pár dňami zverejnil Eurostat, síce svedčí o výraznom medziročnom poklese nezamestnanosti mladých obyvateľov Slovenska – veď kým v marci minulého roka prevyšovala 30 percent, teraz je to už „len“ 24,8 percenta. Jej výška nás však stále radí na chvost rebríčka Európskej únie. Navyše, je máj a zakrátko sa k šíku mladých nezamestnaných zaradia tisíce čerstvých absolventov.

V čom tkvie tento problém? Nakoľko som študentkou vysokej školy, svoju pozornosť som obrátila práve na oblasť vysokého školstva. Podľa štatistík z ústredia práce sa najmenej darí absolventom, ktorí študujú ekonomické, právne, politické, filologické a pedagogické vedy, ďalej publicistiku, knihovníctvo, vedecké informácie, bezpečnostné služby či poľnohospodársko-lesnícke vedy. Takmer tri štvrtiny z nich si musí na zamestnanie počkať v priemere od 7 do 9 mesiacov, len 12 % evidovaných uchádzačov pochodí lepšie a prácu si nájde v priebehu 3 mesiacov. Zamestnávatelia to zdôvodňujú aj tým, že absolventi síce majú vysokoškolské vzdelanie, ale nie sú dostatočne prepojení s praxou. Navyše, ich nároky odrážajú vysoký dopyt po práci, preto sú ich očakávania mnohokrát kvalitatívne nastavené vyššie.

Ako sú na tom s uplatniteľnosťou absolventov konkrétne vysoké školy? Podľa štatistík Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) medzi vysoké školy s dlhodobo najnižšou absolventskou mierou nezamestnanosti patria najmä bratislavské školy – Slovenská technická univerzita, Univerzita Komenského a umelecké školy. Dopĺňa ich Akadémia umení v Banskej Bystrici. Naopak, medzi školy s najvyššou absolventskou mierou nezamestnanosti patria viaceré súkromné školy, napríklad Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici alebo Vysoká škola v Sládkovičove.

K zlepšeniu situácie sa snaží prispieť národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Vznikol ako reakcia na potrebu lepšie prepojiť VŠ vzdelávanie s potrebami trhu práce a identifikovať a podporiť tie študijné programy, ktoré sú najžiadanejšie trhom práce v podnikovej sfére, najmä v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou pre hospodársky rast SR. Čas ukáže, nakoľko bude tento projekt efektívny a či sa nestane len ďalšou čiarkou v zozname márnych pokusov.